Dokonalý plán

Dokonalý plán

Istý farmár mal len jediného koňa. Raz mu však kôň ušiel. Všetci známi ho prišli ľutovať a nariekali, aké je to hrozné nešťastie. Farmár pokojne odpovedal: „Možno“. 
Na druhý deň sa kôň vrátil a priviedol so sebou aj stádo ďalších divých koní. Známi sa tešili a radovali, aké je to úžasné, že farmár tak ľahko zbohatol. Farmár opäť pokojne odpovedal: „Možno“. Hneď ráno začal farmárov syn krotiť divé kone. Nešťastnou náhodou spadol a zlomil si nohu. Známi opäť farmára ľutovali, aká je to tragédia, lebo nebude mať kto pracovať na poli. Farmár odpovedal: „Možno“. O pár dní došli cisárovi vojaci a povolávali do vojny regrútov. Farmárovho syna so zlomenou nohou vziať nemohli. Známi sa opäť tešili, aké to šťastie postretlo farmára, že mu syn nezahynie vo vojne. Farmár zase odpovedal: „Možno“.(Čínska múdrosť)

Väčšina z nás sa snaží plánovať a organizovať si svoje aktivity smerom k dosiahnutiu vlastných cieľov. Túžime mať ideálnu budúcnosť. Naša myseľ je koncentrovaná na vytváranie súboru aktivít ako sa priblížiť cieľovému stavu, prípadne ako sa vyhnúť rizikám. Na tom samozrejme nie je nič zlé, skôr naopak.
Problém nastáva vo chvíli, keď nám chýba schopnosť nadhľadu a poznania súvislostí. Výsledkom môžu byť dva rozdielne stavy:
  • Buď naše projektové plány veľa krát prekypujú hneď od začiatku strojovo presnou, ale v praxi nereálnou, sekvenciou aktivít. Najskôr treba toto, potom … , ďalej….
  • Alebo sa postupne zacyklíme  a neustále sa snažíme zdokonaliť už vytvorený plán. Namiesto akcie (kick off, pilotný projekt, … ) volíme nekonečné mítingy a diskusie, pretože máme pocit, že ešte stále nie sme dobre pripravení. Vidíme veľa rizík, na ktoré nemáme naplánované žiadne aktivity.
V oboch prípadoch si  málo uvedomujeme, že budúcnosť bohužiaľ nie je a ani nebude lineárna. Nemôžeme úplne riadiť to, čo sa stane, nakoľko existuje veľa faktorov, ktoré nemáme pod kontrolou.
Pri definovaní plánu aktivít, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie cieľa sa vždy dostaneme do bodu, keď nám začnú chýbať konkrétnejšie dáta alebo fakty a začíname sa domnievať. Prichádzame na takzvaný PRAH POZNANIA. V tejto chvíli by sme mali opustiť tendenciu nachádzať múdre odpovede na prichádzajúce otázky. Je čas začať používať prístup, ktorý nie je založený na domnienkach. Jedinou možnou cestou ako sa pohnúť smerom dopredu je vykonať experiment a takto si overiť či ideme správnym smerom.
Systematická realizácia experimentov podporuje v ľuďoch iniciatívu a kreativitu, aby dosiahli aj to, čo sa zdalo na prvý pohľad takmer nemožné.