KATA KOUČING

Otázka je, prečo potrebujeme pri budovaní návyku zlepšovania kouča? Odpoveď je jednoduchá. Pretože SAMI NEVIDÍME CHYBY. Každý vrcholový športovec má svojho kouča, len amatéri ho nemajú. Zároveň platí, že tenisový kouč nebude pravdepodobne dobrým koučom pre futbalistu. Preto aj pre Kata Koučing by sme mali používať ľudí, ktorí majú dostatok skúsenosti so zlepšovacími aktivitami a nesiahať po univerzálnych životných koučoch.

 

Zlepšovateľ je zodpovedný za akcie zlepšovania „ČO“ a kouč je zodpovedný za formu „AKO“. Zlepšovateľ zdieľa s koučom progres pri riešení a kouč na základe týchto informácií riadi proces. KOUČ JE ZODPOVEDNÝ ZA ROZVOJ SCHOPNOSTI ZLEPŠOVAŤ u zlepšovateľa. Pritom však nemôže, obrazne povedané, vbehnúť na ihrisko a dať gól. Môže poskytovať len procedurálne rady, nie riešenia. Poskytnutie riešenia by nezvýšilo schopnosť zlepšovať. Týmto sa vytvára vzájomná závislosť kouča a zlepšovateľa na dosiahnutých výsledkoch.

HLAVNÁ ÚLOHA KOUČA

 

Hlavnou úlohou kouča je korigovať cyklus zlepšovania, aby zodpovedal definovanému vzoru Toyota Kata. Najdôležitejšie nie je, aby zlepšovateľ vždy používal vzory zlepšovania správne, ale aby ho kouč vždy korigoval k správnemu spôsobu. Zlepšovateľ sa učí a týmto spôsobom si dokáže vytvoriť správny návyk pre zlepšovanie.

 

Kouč musí mať enormný záujem na úspechu zlepšovateľa a preto je dobré, keď sa vzťah kouč – zlepšovateľ vytvorí v rámci prirodzenej hierarchie organizačnej štruktúry. Prvou úlohou kouča je porozumieť vzorcu myslenia zlepšovateľa a preto viac počúva ako rozpráva. Ako náhle zaregistruje chybu, je povinný korigovať proces ihneď pri výskyte.

 

Kouč musí vedieť posúdiť aj náročnosť jednotlivých experimentov a zhodnotiť, či je zlepšovateľ pripravený na nasledujúcu akciu. Je to podobné ako rola rodiča, ktorý musí vedieť, kedy môže pustiť dieťa samé do školy. Len tak vieme zabezpečiť, že zlepšovateľ bude zažívať viac úspechov ako zlyhaní a bude mať radosť zo zlepšovania. Tým sa stáva proces koučovania nielen dôverným, ale aj vzájomne obohacujúcim.

KOUČOVACÍ CYKLUS

 

Kouč aj zlepšovateľ majú odlišné role. Obaja však dodržiavajú rutinu, ktorou si posilňujú svoje schopnosti. Koučovací cyklus má presne definovanú sekvenciu 5 otázok, ktorá integruje vedecký prístup k riešeniu problémov. Ak vieme, čo sa máme pýtať a zlepšovateľ vie, aké budú otázky, umožňuje to efektívnejšiu spoluprácu.

Prvé dve otázky sú zamerané na nasmerovanie zlepšovania. Počas druhej otázky sa snažíme urobiť aj reflexiu už realizovaných krokov. Tretia otázka nás privádza k prioritám nasledujúcich akcií. Ku konkrétnej akcii sa dostaneme v štvrtej otázke. Koučovací rozhovor ukončíme dohodou o ďalšom koučovacom cykle.

 

  1. Aký je CIEĽOVÝ STAV pre tento proces?  ......................
  2. Aký je teraz SÚČASNÝ STAV?  ......................

       Aký bol váš posledný krok?

       Čo ste očakávali?

       Čo sa v skutočnosti stalo?

       Čo ste sa NAUČILI pri poslednom kroku?

 

  1. Aké PREKÁŽKY vám bránia dosiahnuť cieľový  stav, ...

                   ... aké ďalšie prekážky existujú? ... ktorú PREKÁŽKU teraz riešite ...... čo presne je PROBLÉM?......

  1. Aký bude váš ĎALŠÍ krok?

                     ... a čo od toho OČAKÁVATE?

  2. Kedy môžeme VIDIEŤ, čo sme sa NAUČILI týmto krokom?