Používajte svoj mozog, nie peňaženku

Používajte svoj mozog, nie peňaženku

Hráte radšej na istotu alebo skôr hazardujete?
 
Hazardovanie predstavuje vážne ohrozenie firmy alebo človeka na základe ľahkovážneho konania. Vyjadruje totálnu mieru rizika, respektíve veľmi nízku mieru pravdepodobnosti, že vo svojom snažení budeme úspešní. Pri súčasnej miere štandardizácie procesov sa vyskytuje  skôr ojedinele, výnimočne. Aj keď, ako sa hovorí, výnimky potvrdzujú pravidlo, ako v prípade emisného škandálu VW.

V podnikovom prostredí sme však väčšinou svedkami hry na istotu, nárastu alibizmu a vyhýbania sa prevzatia zodpovednosti. Jednou z psychologických príčin uvedeného konania je snaha udržať sa v komfortnej zóne, kde sa cítime prirodzene príjemne. Táto zóna nás bohužiaľ nenúti aktívne využívať schopnosti vlastného mozgu. A ak si uvedomíme fakt, že mozog funguje podobne ako svaly, ktoré keď nepoužívame postupne chradnú, tak sa ocitáme v začarovanom kruhu. Čím dlhšie sme v komfortnej zóne, tým menšiu máme pravdepodobnosť, že ju opustíme. Mozog ako najväčší spotrebiteľ energie v tele (až 20% celkovej spotreby na tak malý orgán) sa prepne do úsporného režimu (standby) a prestane vytvárať nové neurónové prepojenia. Jeho činnosť sa obmedzí na využívanie starých vychodených cestičiek, návykov.
Otázka znie, ako nájsť efektívnejšiu rovnováhu medzi dvoma predchádzajúcim extrémami, istotou a hazardom?
Najskôr si musíme priznať, že sa radi pohybujeme v komfortnej zóne. Je bezpečná, príjemná, upokojujúca a napokon aj energeticky úsporná. Aký musíme mať motív, aby sme túto zónu dobrovoľne opustili? Čo nám zabráni po chvíli sa opäť vrátiť do tohto bezpečného prístavu?
Obr.: Zdroj: Lean.org
Pri každom myšlienkovom procese (dennom riešení problémov, plánovaní, …) sa určite dostaneme do bodu, keď sa už nemôžeme oprieť o fakty, dáta a začíname sa viac a viac domnievať. Tejto hranici sa hovorí hranica poznania.
Tradičný prístup je založený na riešeniach vnútri vlastných hraníc poznania a maximálne sa snaží usporiadať aktivity do príčinných vzťahov v Ishikawom diagrame. Svoje miesto tu má množstvo zažitých predsudkov a zaujatých záverov. Sme pevne presvedčení, že náš pohľad na svet je správny a nechceme sa vystaviť riziku zlyhania. Poznám veľa ľudí, ktorí sú nespokojní so svojim výzorom, ale hádam ani jedného, ktorý je v skutočnosti nespokojný so svojim pohľadom na svet. Hráme na istotu.

Ak sa chceme zbaviť vlastných predsudkov a získať pravdivejší obraz o skutočnej situácií, musíme získať odvahu experimentovať. Pomôcť nám môže kauč/poradca, ktorého úlohou je posúvať našu hranicu poznania v malých bezpečných krokoch.
Namiesto koncentrácie na známe riešenia, prípadne nákup riešenia od dodávateľa, sa snažíme zvýšiť mieru vlastného poznania, naučiť sa niečo nové. Realizujeme to:
  • Stanovením hypotézy v ktorej presne vyjadríme, čo očakávame od nasledujúcej akcie
  • Kritickým prehodnotením toho, čo sa v skutočnosti stalo
  • Definovaním záveru (poučením), ktorý vysvetlí rozdiel medzi tým, čo sa malo stať a v skutočnosti sa stalo. Veď nikdy na 100% nevieme ako sa dostaneme niekam, až kým tam v skutočnosti nie sme.
Tento proces učenia sa, nie je založený na kritickom prehodnocovaní nových prichádzajúcich myšlienok vlastným mentálnym modelom, ani na prijímaní  múdrych rád rozličných expertov, ale na vlastnej skúsenosti s realizáciou malého experimentu.

Obr.: Zdroj: lean.org

Experimentálna zóna je ohraničená nákladmi na riešenie a požiadavkami na kvalitu a bezpečnosť.